JEDEN SVET

JEDEN SVET … ale milióny a milióny ľudských príbehov… na štyri z nich sme sa boli pozrieť aj my… a veru sme dobre urobili, pretože boli neobyčajné, špeciálne a na zamyslenie…

V stredu a vo štvrtok prvý februárový týždeň sme sa my, žiaci šiesteho, siedmeho a ôsmeho ročníka, opäť zúčastnili filmového festivalu ,,Jeden svet“ na Stanici Žilina-Záriečie.

–Matúš Máca zo 7.A napísal: Videli sme štyri filmy, každý so zameraním na inú problematiku. Uvedomili sme si, aké máme šťastie oproti chlapcovi, ktorý cez deň pracoval a v noci chodil do školy, oproti šikanovanému dievčaťu, ktoré stratilo sebavedomie kvôli svojej nadváhe. Ale tiež oproti chlapcovi-utečencovi, ktorý musel prežiť rok bez rodičov v cudzej krajine, či dievčaťu z Afganistanu, ktoré aj s rodinou vyhostili z krajiny, v ktorej našli útočisko. V mnohých z nás festival určite zanechal rôzne pocity a hlavne nútenie sa zamyslieť, či vôbec máme právo sťažovať sa na náš život. Posolstvo festivalu nemôžeme zabudnúť, naopak musíme ho rozširovať.

– Aďka Janičková zo 6.C napísala: Pozreli sme si 4 krátke filmy s náučnou tematikou. Dojali nás filmy o rodinách, ktoré utekali z domova pred vojnou. Príbeh o chudobnom chlapcovi, ktorý doobeda ťažko pracoval a až potom mohol ísť do školy, v nás vyvolal smútok. Veľa vymeškával školu, lebo rodičia nemali dostatok peňazí, ale on sa chcel učiť. My sme si uvedomili, že nám sa niekedy do školy nechce a v iných krajinách by tam deti radi chodili, ale nemôžu. Tieto príbehy nás dojali až k slzám. Ďakujeme.

– Paulínka Ondrejášová zo 7.B napísala: Filmy boli opäť veľmi emotívne a veľmi poučné. Aj keď boli veľmi krátke, mali hlbokú myšlienku. Znova som sa utvrdila v tom, že musíme byť spokojní s tým, čo máme a byť vďační za to, čo máme, lebo sú na svete ľudia, ktorí nemajú ani to. Určite budem rada, ak budem môcť ísť na festival aj budúci rok a zažiť opäť takéto zmysluplné dopoludnie.