Školský tábor s dennou dochádzkou

Počas jarných prázdnin neostali lavice našej školy tak úplne prázdne. 22 žiakov 1. a 2. ročníka našej školy sa zúčastnilo Denného školského dochádzkového tábora a spoločne s pani učiteľkami Mgr. Bandurovou a Mgr. Heľovou prežili chvíle, na ktoré budú ešte dlho spomínať. Prečítajte si náš príbeh očami detí:

Každý deň nás čakalo niečo nové a zaujímavé. Najskôr sme si vyrábali menovky, aby sme sa lepšie spoznali. Potom nasledovali tvorivé aktivity a angličtina, pri ktorej sa nám síce zo začiatku trocha plietol jazyk, ale zvládli sme sa naučiť pekné básničky. Aby sme mali silu pracovať, pani učiteľky nám uvarili chutný čaj, ktorý všetkým dobre padol a povzbudil nás k ďalšej činnosti. Aby ste si nemysleli, že sme len sedeli v laviciach, to v žiadnom prípade. V pondelok sme súťažili v rôznych športových disciplínach v našej telocvični. Hlasným pokrikom sme dávali všetkým najavo, že i počas prázdnin dýcha naša škola životom. Pondelok bol fajn, no v utorok prišlo veľké prekvapenie. Po raňajších aktivitách sme rýchlym krokom vyrazili k Hasičskej stanici v našom meste. Rýchlym preto, lebo sme sa veľmi tešili. Profesionálni hasiči na nás už čakali a ukázali nám  takmer  celú hasičskú stanicu. Videli sme všetky tie zložité prístroje, ktorými zachraňujú životy ľudí, vysvetlili nám kedy používajú jednotlivé náradie. Na naše prekvapenie, vycúvali veľké hasičské auto a vonku vysunuli obrovský až 30 metrový rebrík. To bola ale výška J Aj keď padol návrh, aby si ho pani učiteľky vyskúšali, nepodarilo sa. Ochotný hasič, ktorý nám prezradil, že sa volá Janko si obliekol svoj ochranný odev s ozajstnou prilbou a nakoniec sa spustil po hasičskej tyči, tak, ako keď je poplach. Keď sme sa vrátili do školy, ešte sme sa o našej návšteve rozprávali. Na hodine angličtiny sme sa učili básničku o požiarnikovi „Johnovi“ a robili sme rôzne pracovné listy. Dva dni ubehli ako voda. V stredu, posledný deň, sme mali naplánovanú návštevu knižnice. Ale nebola to len taká obyčajná návšteva. Pani knihovníčky nám povedali zaujímavé veci o jari a veľkonočných sviatkoch, na ktoré sme potom v družstvách hľadali odpovede. Celý čas nám ale vŕtalo hlavou načo sme si mali priniesť obal z kindervajíčka?  Pochopili sme hneď ako nám pani knihovničky ukázali neposednú včielku, ktorú pre nás vyrobili na ukážku a ktorú sme si s ich pomocou vyrábali.  Potom nám už cestu do školy spríjemňovalo veselé bzučanie. Ani sme si nestihli vydýchnuť a školou sa začala niesť vôňa pizze. Mňam. Veľa detí hovorilo, že to bola najlepšia pizza na svete. A veru aj bola. Takí sme boli hladní, že nič iné by nám lepšie nepadlo. Poobede sme vedeli, že príde čas rozlúčiť sa preto sme využili čas na to, aby sme sa spoločne zahrali. Domov sme si okrem pekných zážitkov niesli aj kopec výrobkov a pracovných listov, ktoré sme stihli vypracovať.

Zanechať odpoveď