Deň s Amnesty International
Amnesty International je najväčšia ľudsko-právna mimovládna organizácia na svete. Dozerá na dodržiavanie ľudských práv nielen u nás, ale na celom svete.
V stredu 20. mája sa na našej škole konal Deň s Amnesty International, ktorého sa pod vedením p.uč Mojtovej a Madigárovej Kubišovej zúčastnili žiaci 4 tried: 4.C, 5.C, 6.C a 9.C. Žiaci diskutovali o právach detí, o ich dodržiavaní na Slovensku i vo svete. Diskusie striedala skupinová práca, brainstorming a zamýšľanie sa nad otázkmi, ktoré si ľudia často nekladú. Dotkli sme sa témy detská práca a videli sme film o detských vojakoch v Demokratickej republike Kongo. Pri tejto príležitosti si žiaci uvedomili, že “je dobré pomáhať” (Aďka 5.C), čo im prináša ich rodina, ale aj krajina, v ktorej žijú.
“Pre mňa tento deň znamenal veľa. Dozvedela som sa veľa hrozných vecí, čo ľudia dokážu. Hlavne som bola prekvapená, že vedia hrozne využívať malé deti. Myslím, že by malo byť vo svete menej násilia a viac mieru…” (Simona 6.C)
Hovorili sme však aj o technike, bez ktorej si život už ani najmenší nevedia predstaviť. Rozobrali sme tak tému mobilné telefóny v našom živote a zodpovedli sme si otázku Ako sa dostala krv do mobilných telefónov. Žiaci sa tiež naučili, čo je to koltán, kde a ako sa ťaží, na čo sa používa. Vďaka filmom, ktoré nám poskytla práve organizácia Amnesty International, sme sa dostali priamo do africkej bane k ťažbe koltánu. Nazreli sme pod púzdro mobilov a pozreli sme si kúsok z filmu o ich nelegálnej likvidácii. To ste asi nevedeli, že z 5 miliónov mobilov by sa mohlo zrecyklovať 120kg zlata, 1250 kg striebra a 45 tisíc kg medi. A tiež, že na 100 obyvateľov Afriky pripadá 45 SIM kariet, ale na 100 Európanov ich pripadá až 125! No a keďže IN sú stále rifle, jedna skupina žiakov si rozobrala aj túto tému spolu s filmom Rifle z Číny.
“Bolo to zaujímavé, ale aj smutné. Nevadilo by mi mať takéto hodiny častejšie.” (Jakub 5.C)
Každá trieda venovala témam globálneho vzdelávania dve vyučovacie hodiny. Príprava na takéto hodiny je zdĺhavá a náročná, ale na konci vyučovania sme si obe vyučujúce povedali, že to stálo za to. Žiaci reagovali fantasticky, usilovne pracovali na zadaných úlohách, spontánne sa pýtali a úprimne odpovedali. Keďže vyjadrili túžbu zopakovať si niečo podobné, ak to bude možné, rady im otvoríme dvere do globalizovaného sveta súvislostí aj nabudúce.
Mgr. J.Madigárová Kubišová a Mgr. M.Mojtová, organizátorky akcie