“Učiteľ je režisérom detských duší. Učiteľ v triede, vo výchovnej skupine, je režisérom, scénaristom a dramaturgom v jednej osobe.

“Učiteľ je režisérom detských duší. Učiteľ v triede, vo výchovnej skupine, je režisérom, scénaristom a dramaturgom v jednej osobe. Výkon tohto povolania si vyžaduje celého človeka, odborne dobre pripraveného, mravne pevného so zmyslom vysokej zodpovednosti za vykonanú prácu.” Týmito slovami dnes privítal na pôde Mestského úradu v Kysuckom Novom Meste jeho primátor, Ing. Marián Mihalda, svojich hostí, pánov učiteľov a predovšetkým pani učiteľky, navrhnuté svojími riaditeľmi na významné ocenenie Plaketu J. A. Komenského za celoživotnú prácu v oblasti školstva. “Plánovali sme sa tu stretnúť v období jarnej rovnodennosti,” pokračoval v svojom príhovore ” ale situácia sa vyvinula žiaľ tak, že sme sa tu mohli stretnúť až v čase letného slnovratu.” Takmer hodinový program osviežil hrou na husle učiteľ ZUŠ v KNM Mgr. Adam Paskuda. V úvode zahral nádhernú You Rsised Me Up od írsko – nórskych Secret Garden a v závere pripomenul cestu ocenených v klasike autorov Claude Francoisa a Paula Anku, piesni My Way. Mgr. Hanka Vlčková pripravila, ako už tradične na tomto milom akte, pre svojho zverenca prózu ako ušitú pre túto príležitosť, Krédo od amerického spisovateľa, filozofa, speváka, unitárskeho pastora, učiteľa, maliara a sochára, človeka mnohých povolaní a schopností Roberta Fulghuma. Podtitul tohto úryvku hovorí “Všetko čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v škôlke.” Programom sprevádzala a záverečnú Teď kráľovnou jsem já od Lou Fanánka Hagena a Michala Dávida z muzikálu Kleopatra, zaspievala Mgr. Alena Ďuriaková. V týchto ťažkých dňoch by sme nemali zabúdať, že okrem rúška sa nosí aj ohľaduplnosť, slušnosť, zodpovednosť, empatia, ústretovosť a pochopenie. Tá určite počas celého pedagogického života nechýbala osmičke ocenených z Kysuckých základných škôl či školských zariadení. Mňa osobne potešilo ocenenie dlhoročnej práce mojich dvoch kolegýň, Danky Čepelovej a Májky Vlčákovej. Myslím, že ten Mgr. pred ich menami im teraz chýbať nebude. Pre mňa sú to nielen magistre svojej práce, ale predovšetkým bytosti s ľudským srdcom. S jednou som takmer vyrástal, pretože naše maminky boli kolegyne učiteľky, a tá druhá mi robila uvádzajúcu učiteľku pri mojich prvých kantórskych krokoch. “Za váš úsmev, milé slová,
ktorými ste vždy a znova, roztvárali naše oči
ako kvety na úbočí. Za to všetko, čo už vieme
s láskou vám dnes ďakujeme” milé moje kolegyne. 🍀