Erasmus+ KA2

Z cestovného denníka v Lipsku, Erasmus+  KA2

Prológ: Program Erasmus+ (2014 – 2020) je komunitárny program, ktorý pokrýva všetky sektory vzdelávania od školského vzdelávania cez odborné vzdelávanie a prípravu, vysokoškolské vzdelávanie a vzdelávanie dospelých až po sektor mládeže a niektoré aspekty masového športu. Rozdeľuje sa na kľúčové akcie, z ktorých sa naša škola zúčastnila alebo účastní na dvoch : Kľúčová akcia 1 (KA1): Vzdelávacia mobilita jednotlivcov
Kľúčová akcia 2 (KA 2): Spolupráca v oblasti inovácií a výmena osvedčených postupov

Táto akcia podporuje projektové aktivity zamerané na skvalitnenie vzdelávania na všetkých úrovniach, vytváranie a zavedenie nových vzdelávacích prístupov a prepojenie sveta vzdelávania a sveta práce v súlade s cieľmi programu Erasmus+ a európskymi prioritami. Súčasťou KA2, ktorú sme rozbehli návštevou školy v Lipsku vo februári 2018, sú podporné on-line platformy, ktoré umožňujú partnerské učenie sa, virtuálnu mobilitu a výmenu osvedčených postupov a otvárajú prístup účastníkom zo susedných krajín, ako aj školské výmenné partnerstvá bez dlhodobých mobilít žiakov

Lipsko (Leipzig, 11. až 17. november 2018, spolupráca v rámci inovácií a výmena osvedčených postupov medzi partnerskými školami)

Deň prvý, cesta:

S kolegyňou Adriánou cestujeme do Lipska už ráno, v nedeľu 11.11.2018, o šiestej hodine. Trasu po osi Žilina – Praha – Drážďany a Lipsko  absolvujeme za jedenásť hodín. Vo vlaku sa k nám pridávajú kolegovia zo školy v Mostoch pri Jablunkove, riaditeľ školy Ondrej a angličtinárka Marcela. Cesta tak ubieha veľmi rýchlo, vymieňame si informácie o aktivitách oboch našich škôl. Na Hauptbanhof Leipzig dorážame niečo pred 17-tou hodinou. Z diaľky už počuť víťazné chorály futbalových fanúšikov miestneho RB Leipzig, mimochodom štvrtého mužstva momentálnej tabuľky Bundesligy. Je ich plná stanica a dôvod na radosť naozaj majú. Býci rozstrieľali Bayer Leverkusen 3:1. O chvíľu sme už ubytovaní v blízkom Hosteli A&O. Po spoločnej večeri nedočkavo čakáme na recepcii ďalších účastníkov podujatia. Ako prví sa ukážu vo dverách hotela Luca a Manuela z Talianska. On zástupca, ona riaditeľka školy The Instituto Comprensivo Toscanini z Lombradie neďaleko Milána. Až neskoro večer sa zoznamujeme s Máriou a Helenou zo Španielska, ako poslední prichádzajú štyria kolegovia z Grécka. To nás už zmohol po náročnej ceste spánok.

Deň druhý: Erich Kästner – Schule Leipzig

Ráno všetci z hotela prichádzame do partnerskej a dnes hostiteľskej školy v Nemecku pomenovanej po známom nemeckom autorovi, spisovateľovi Erichovi Kästnerovi. Veľkolepé privítanie vo vstupnom priestore školy nás prekvapuje. Na schodoch, po všetkých poschodiach a vestibule sa zhromažďujú všetci žiaci školy a tiež pedagogickí zamestnanci. Zaznieva Hymna Európskej únie a pokračuje hudobno tanečný program tunajších žiačok. Slovom nás víta zástupca školy a hneď na úvod ospravedlňuje neprítomnosť pani riaditeľky na privítaní. Luca následne vyhlasuje výsledky online súťaže o najkrajšie logo projektu Erasmus+. Tretia a druhá priečka parí domácim, ale na naše veľké potešenie víťazným logom je výtvarný návrh našej žiačky Ester Klečkovej. Sme v tej chvíli pyšní a stredobodom pozornosti všetkých prítomných. Po otvorení si nás k sebe do kancelárie pozýva zástupca školy a spolu s kolegyňami nám predstavujú školský systém v Nemecku. Naše otázky smerujú k začiatku vyučovania, dĺžke vyučovacích hodín, k prestávkam, vyučovacím predmetom, podávaniu stravy v škole, k mimovyučovacím aktivitám, fungovaniu školského klubu, podpore zo strany radnice a štátu a samozrejme platové podmienky učiteľov. Presúvame sa do zborovne, kde pokračuje míting k projektu. Katarína a Ulrike nás oboznamujú s priebehom a programom nasledujúcich dní, informujú o blížiacich sa aktivitách, ktoré zúčastnené školy čakajú ešte tento kalendárny rok v rámci spoločného projektu. Medzi sebou si vymeníme niekoľko typických darčekov, ktoré sme priniesli pre kolegov. Obed v školskej jedálni je pre nás veľkou inšpiráciou, teda spôsob vydávania stravy a tiež jej zložením. Za cenu 3,50 € si vyberáme z troch jedál a množstva zeleniny či ovocia. Nápoje točíme z automatov. Stretávame iba dve pracovníčky kuchyne a pár dozor konajúcich pedagógov. Všetko funguje samo a na prekvapenie veľmi dobre. Poobede organizátori pre nás pripravujú výjazdovú prehliadku mesta Lipsko autobusom, červeným doubledeckerom. Lipsko (nem. Leipzig) je najväčšie mesto v nemeckej spolkovej krajine Sasko. Má asi 515 000 obyvateľov a leží na sútoku niekoľkých riek. V roku 2006 bolo označené za najlacnejšie mesto v Európe. Vzhľadom na zničenie mesta počas dvoch svetových vojen je v Lipsku ako takmer vo všetkých veľkých nemeckých mestách pomerne málo historických budov. Pretože Lipsko bolo vždy mesto hudby – v 18. storočí tu pracoval Johann Sebastian Bach, má niekoľko opier. Je tu aj zoologická záhrada. Lipsko má povesť tradičného veľtržného mesta, najvýznamnejšou akciou, usporadúvanou teraz už na novom výstavisku z roku 1996 je Lipský knižný veľtrh. Postupne vidíme starú a novú radnicu, Univerzitu Leipzig, Arénu Leipzig, Red Bull arénu, St. Nicholas Church, sochu Goetheho, Ruský chrám, Volkerschlachtdenkmal – pamätník 100 000 mŕtvym vo veľkej bitke štyroch národov proti Napoleonovi, miestne štvrte bohatých, park, lesopark a iné pozoruhodnosti mesta. Mňa, pop rockového dedka,  zaujímajú upútavky na blížiace sa koncerty v Leipzig aréne Marka Knopflera, Thomasa Andersa, Jean Michel Jarreho a Bryana Adamsa. Pookrejem pri nich a veď ani taká Lenka Filipová v Kysuckom kulturáku nie je zlá. S Máriou, Helenou, Ondřejom, Lucom a Marcelou ideme na spoločnú večeru do večerných ulíc mesta. Pri divine a nemeckých nápojoch s penou diskutujeme o svojich krajinách, mestách školách a rodinách. Dosť dobrá škola angličtiny pre mňa. Večer padáme nosom dole a pätami hore do postele.

Deň tretí, školský klub a zumba:

Počasie sa nám zhoršuje, ochladilo sa a popŕcha. Ešteže máme dopoludnia osobné voľno. Teda my, Česi a Taliani. Ostatní už pracujú v škole. Tento čas využívame s Adrianou na trip k miestnej futbalovej svätyni, štadiónu červeno bielych  RB Leipzig. Do útrob štadióna nás však nepúšťajú. Treba sa objednať online, zaplatiť pár éčiek a nech sa páči večer o šiestej alebo ôsmej. Robíme teda menšie nákupy vo Fun Shope býkov. Ja magnetky, perečka, pohár a kolegyňa dres RB pre svojho syna. Na jeho otvorenie čakáme v blízkej kaviarni do desiatej hodiny pri kávičke a voňavom koláčiku. Poobede nám v škole predstavujú systém fungovania školského klubu, alebo niečo, čo sa len z diaľky podobá tomu nášmu. Nepatrí k škole. Jeho činnosť riadi súkromná spoločnosť. Pracuje v ňom 26 pracovníkov, rodičia si platia mesačný poplatok 27 €. Vychovávatelia so žiakmi pracujú, nestrážia ich pozeraním z diaľky. V priestoroch školy majú vyhradených niekoľko miestností, niektoré využívajú aj z ranného vyučovania. Dieťa nepatrí do žiadneho oddelenia, do zoznamu žiadnej vychovávateľky.  To, kde chce tráviť čas popoludní si vyberá samo hneď po príchode do školy. Možností za skvelých podmienok je veľa – gymnastická miestnosť, hudobná miestnosť, divadlo, kuchyňa, školský dvor, dielne, počítačová miestnosť, relaxačná miestnosť, miestnosť na písanie domácich úloh a ďalšie. Nechápeme, v dobrom slova zmysle. O pol piatej poobede pokračujeme spoločným cvičením Pilates a hneď potom Zumby s kolektívom nemeckých kolegov a najmä kolegýň. Ja sa izba z blízka pozerám, nohy mi nedovolia sa pripojiť. A zase večer cítime v tele únavu a tak po chutnej večeri odchádzame premýšľať na izby hotela. Vonku sa už vyčasuje.

Deň štvrtý, vyučovanie:

Doobeda si spomíname na hospitácie, ktoré v našej škole prebiehajú veľmi intenzívne zo strany ŠŠI. My sa tiež dostávame do varu vyučovania. Vyberáme si z ponuky vyučovacích hodín matematiku v treťom a potom aj v prvom ročníku, hudobnú u štvrtákov a nakoniec anglický jazyk v 3.A. Márne hľadáme interaktívne tabule, dataprojektory, márne sa pripájame na wifi a márne čakáme oznámenie cieľa vyučovacej hodiny. Namiesto toho hodiny plné kreativity, samostatnej i skupinovej práce žiakov, práce vo dvojiciach, konverzácie a vyjadrovania svojich názorov. A všetko funguje ako má, aj tá neuveriteľná disciplína. Rušno, ale pracovné. Až na hodinu matematiky u pani riaditeľky, muchy tu mali už zimný spánok a tak ich počuť nie je. Pomôcky sú v triedach, lavice kadejako zaujímavo len nie stroho v zákrytoch a radách, všade práce žiakov, portfólia, jednoducho, škola hrou. Rozborov sa nezúčastňujeme. O tom, ako prebieha veľká prestávka, by sa dalo napísať niekoľko strán. Aj tu prekvapuje disciplína a predovšetkým dozory aj zo strany žiakov. A ak niekto ide mimo rámec pravidiel správania, riešenie je veľmi bezprostredné a adekvátne. Nevadí, že začiatok následnej vyučovacej hodiny vám do triedy vchádza dvojica žiakov v signálnych vestách a oznamuje vyučujúcemu previnilcov. Pred všetkými žiakmi a pred návštevou zo Slovenska. Na obede v jedálni počujem pozdrav „Dobrý deň“. Prihovára sa mi chlapec Daniel, ktorého otec pochádza z Bratislavy a on sa tu presťahoval s mamou. Rozumieme aj dvom malým Ukrajincom, s tými sa zdravím „priviet“ po rusku. Spoznávame aj učiteľku z východného Slovenska, ktorá pracuje v nemeckom školstve už pätnásty rok. Milé spríjemnenie pobytu na škole. Poobede máme ešte nejakú aktivitu v školskom klube a kto chce, opäť Pilates, tentokrát v kombinácii s cvičeniami na chrbát. Je mi ľúto, že už je opäť večer.

Deň piaty, najrušnejší:

Od deviatej ráno sedíme v zborovni školy a na mítingu dostávame informácie k ostatným aktivitám počas trvania projektu Erasmus+ až do roku 2020. V učebni s počítačmi nám Mária a Helena predstavujú pobytové dni u nich na škole v Španielsku. Tam sa vyberieme aj my so žiakmi v máji 2019. Za päť dní nás čaká veľa zaujímavého. Dopredu prezradím, že je tam aj prehliadka mesta Barcelona. Daliho večne nedokončená Sagrada familia, Joan Abello Museum, Miniature Catalonia, Harbour, Aquarium a predovšetkým sa už teraz tešíme na Camp Nou, domáci chrám futbalistov CF Barcelona. Gréci nám ponúkajú prezentáciu programu v Grécku v apríli toho istého roku a Luca zase  systém hodnotiacich dotazníkov k projektu, ktoré máme vypracovať po príchode domov. Spolu s ním a riaditeľom Ondřejom sa poobede presúvame autom do vzdialenej školy, kde prebieha dvojhodinové školenie pedagógov škôl z hudobnej výchovy. Zábava a radosť pre nás chlapov. Učíme sa vyklepávať a vydupkávať rytmus skladieb, tancovať menuet s nemeckými učiteľkami, hrať na rôzne netradičné hudobné nástroje a vyjadrovať hudobne pripravené čarbanice z papierov. Ani sa nám túto spoločnosť nechce opustiť. Musíme však rýchlo na hotel. Už o hodinku máme stretnutie s kolegami z iných krajín a predovšetkým s Erich Kästner Schule v miestnom bowling clube. Po chutnej večeri sa pokúšame zvaliť panáčikov na opačnej strane bowlingovej plochy. Ja ale zisťujem, že potrebujem na to viac ako iba dva pokusy. Panáčikovia sa statočne vyhýbajú úderu gule vyslanej z mojej pravačky. Tá začína mojej nadmernej snahe podliehať a prejavuje sa bolesťou v lakti. Našťastie s Lucom a Ondřejom pokračujeme v dnešnej spoločnej pánskej jazde. Náš program smeruje k vrcholu dňa. V RB aréne sa od 20.45 odohráva medzištátny priateľský futbalový zápas medzi Nationalmannschaft, teda domácim Nemeckom a zbornou komandou, mužstvom z Ruska. Naživo tak vidíme v akcii také mená ako Manuel Neuer, Joshua Kimmich, Leroy Sané, Thomas Műller, Mats Hummels, Serge Gnabry, Niklas Sűle a ďalší. Nemci rozbíjajú Rusov už v prvom polčase troma zásahmi. V druhom polčase nás zaujímajú viac ako futbal lietajúce papierové lastovičky, argentínske vlny v hľadisku a podgurážení miestni rowdies. Prezimení ale spokojní sa ideme po zápase pobaliť na hotel a spať. Urobili sme teda niečo aj pre svoje telo. Boli sme na športovom podujatí.

Deň šiesty, posledný:

Na dnešný deň, my „zahraniční, dostávame za úlohu pripraviť pre nemeckých kolegov národné raňajky. Ja kvôli tomu prevážam zo Slovenska parenice, syrové korbáčiky, oštiepok, naše syry a bryndzu. Teda naša ponuka je takáto bačovská. Taliani pripravujú v kuchynke voňavé tiramisu, Česi brokolicovú nátierku, Španielky národné klobásky chorizo a rajčinovú nátierku Pan Tumaca s olivovým olejom a Gréci svoje syry a pečivo. Cez veľkú prestávku je už zborovňa plná zvedavých Lehrers, teda učiteľov. Najviac im chutí „Slovensko“ a Španielsko“. Je to aj vhodný čas na spoločné debaty, priateľské úsmevy a hodnotenia posledných dní. Záverečný rozlúčkový ceremoniál sa koná opäť v modernom, loď pripominajúcom, vestibule. Dostávame certifikáty o účasti, malé darčeky od žiakov a spoločnú pieseň. Na záver sa všetci lúčime a žiaci po nás opakujú – Ďakujeme dovidenia, Děkujem a nashledanou, Grazie tante i arrivederci, Gracias e hasta la vista, Efcharistó adio a nakoniec aj Thank you and Goodbye. Lúčime sa s kolegami, so žiakmi, úžasnými ľuďmi, nádhernými priestormi, lúčime  sa s Lipskom. Lúčime sa s Ondřejom, Marcelou, Herou, oboma Máriami, Lucom, Helenou, Ulrike a Katarínou. Sľubujeme si ďalšie stretnutia, tešíme sa na spoločnú prácu v projekte. Lúči sa s nami aj maskot Erasmus, ktorého putovne dostávajú na au pair Gréci.

Epilóg : Vlak nám odchádza z Lipska o pol tretej poobede. Využívame pol hodinku na nákupy domov. Nemecké klobásky, pohľadnice, sladkosti, pár kúskov textilu a vianočné sladkosti a ozdôbky. V Lipsku už totiž panuje všade predvianočná nálada. Opäť vlakom do Drážďan a cez dlhú prestávku v Prahe prichádzam domov v sobotu ráno o pol štvrtej. Mám iba jeden deň na to, aby som na papier dostal aspoň pár spomienok, skúseností a myšlienok. Ak si ich niekto teraz prečítal až do konca, teší ma to. Mňa to tam naozaj bavilo, nabudilo do práce a ukázalo, že svet si robíme lepším a krajším sami. Tí ľudia, ktorých som mal možnosť stretnúť vďaka projektu Erasmus+, sú neuveriteľne nadchnutí prácou pre svoje školy a predovšetkým pre svojich žiakov. Dovidenia pri ďalších aktivitách.

Igor Drexler.

Prev

1of142

Next