KREATÍVNY DOPING V JABLUNKOVE

Žiaci našej školy, ktorí majú radi tvorivé práce, opäť mali možnosť naučiť sa nové techniky. Príležitosť nám dala škola v Jablunkove, s ktorou sme v spoločnom projekte Žijeme na Trojmedzí. Spolupracujeme so školami  ZŠ Jablunkov Lesní 190 a ZŠ H. Sienkiewicze s poľským vyučovacím jazykom Jablunkov. Neodradilo nás ani včasné vstávanie pred šiestou hodinou rannou, keďže stretnutie na železničnej stanici bolo o 6,20 hod. Ranné džavotanie vo vlaku nás úplne prebudilo a v Jablunkove na stanici sme už boli jedna veľká nedočkavá banda. Vo vestibule školy nás čakali žiaci s tabuľkami a na dverách boli vývesky s našimi menami. Organizácia akcie bola ako vždy výborná. Každý z nás vedel, v akej aktivite je zaradený. Jazyková bariéra bola prvým pozdravom prekonaná a vytvárali sa nové priateľstvá.

Technika Ebru – Mramorovanie ponáraním- zápisník; Mandala – pieskovanie do kliprámu; Práca s drevom- vrtuľník; Mydlovanie – tvorba voňavých mydiel; Pečenie a zdobenie perníkov. Vo veľkej priestrannej kuchynke so 4 sporákmi a pracovnými stolmi sa nám pracovalo perfektne. V ateliéri , ktorý slúži na vyučovanie výtvarnej výchovy naše pani učiteľky stratili reč. Bol úžasný! My sme mali možnosť si v ňom vytvoriť Dekorácie –  lepenie farebných guličiek na plystyrénový podklad a vytvoriť si krásnu darčekovú taštičku.

 Naša návšteva končila veľmi chutným obedom, ktorý sme si naozaj vychutnali. Na železničnej stanici nás na chvíľu zaskočila informácia o 25 minút meškajúcom vlaku. Čas sme si spríjemnili hrami a chvíľkami sme bavili celú čakáreň. Vo vlaku sa nám opäť nezastavili ústa a naši spolucestujúci si vypočuli naše názory: „Takéto dni by mali byť častejšie. Išli by sme opäť, hoci aj na budúci týždeň. Pani učiteľky boli veľmi dobré. Škoda, že sme tam nemohli byť dlhšie, aby sme si vyskúšali všetky techniky. Pani učiteľky nám sľúbili, že ich zaradia do našich kreatívnych dopingov. Už sa veľmi tešíme! Našiel som si nových kamarátov. Akcia sa mi veľmi páčila. Určite by som išla znova.“ Na stanici nás už čakali rodičia a my sme sa predbiehali, kto im skôr stihne vyrozprávať naše zážitky.
Jablunkov, ďakujeme!