Žijeme na trojmedzí 2022

A tak sme sa po takmer troch rokoch stretli opäť na trojmedzí. My, rozumej telocvikári, Dominik, Zuzka a skoro štyridsiatka ôsmákov; a naši “bratia” Česi (kým naši západní susedia si hovoria Češi, na Slovensku ich správne voláme Česi). Keď sme sa takto spoločne rozhodli stretnúť prvýkrát, väčšina dnešných účastníkov zájazdu ešte behala vystretá popod stôl. A my sme sa nielen stretli, ale sme si aj zasúťažili. Veď nás, oba národy, spája vyše sedemdesiat ročná história, hranica a kultúra. Po iné roky zvykli prísť aj susedia z poľsky hovoriacej českej školy. Tento rok neprišli, nemohli. Veď aj s nimi nás spája spoločná minulosť. Do Poľska chodili Slováci pašovať kone. Ale k merítku veci. Aj počasie sa zaseklo na trojmedzí oblačno – polojasno – bez dažďa. Zmiešané družstvá (Čech – Slovák – chlapec – dievča) zápolili medzi troma hraničnými stĺpmi v športovo – branno – vedomostných disciplínach. Všetci v zmysle olympijských ideálov “nie je dôležité zvíťaziť, ale doniesť domov zlatú medailu”. Teda v duchu Fair-play. A víťazov bolo presne desať. Toľko bolo členov v každom družstve. Ako už zvyklo byť tradíciou, na záver musel byť squellý guľášik. Kiežby takýchto gulášikov bolo častejšie. Mňa veľmi teší, že po dvojročnom pôste, môžme opäť organizovať spoločné Česko Slovensko Poľské stretnutia. Stará múdrosť hovorí, že v dvoch veciach sa nedá prestať: škrabať sa tam kde ťa svrbí, a v stretávaní sa s priateľmi. Ďakujem organizátorom, aj svojím kolegom a predovšetkým deckám za jeden, aj keď chvíľkami veterný, ale krásny a zmysluplný namotívovaný deň ☀️🎶🇸🇰🇨🇿