Les Misérables 2019

Veľké dielá sa nerodia vždy z veľkých zámerov. Neviem, či to môžem povedať o románe Viktora Huga Bedári. Rozmýšľam, na aké predstavenie sa najbližšie vyberiem s fun klubom “Nábrežnej”, pretože naše tri tripy na Novú scénu mali stúpajúcu krivku. Môže byť niečo ešte vzrušujúcejšie, farebnejšie, zamilovanejšie a ďalšie..najšie ako muzikál Les Misérables? Nie som divadelný kritik ani hudobný recenzent aby som hodnotil toto predstavenie. Píšem teda iba moje pocity. Viac ako tisíc stránkové dielo vtesnané do troch hodín. Nebol čas na nudu. Jedna pieseň prelína druhú, 35 účinkujúcich, dvadsať členený orchester, 49 obrazov a skoro tri stovky kostýmov. Nad všetko vyčnieva Jean Valjean v podaní “obra” Titusza Tobisza. Jeho výkon bol pre mňa zážitkom večera a Otčenáš za Máriusa asi skladbou celej hry. Bola hlasovo drsná, ale aj jemne romantická. Jeho hlas vyslyšal nie len Pán, ale aj dojaté publikum. Výkonom nadchli tiež Vendula Přihodová ako Eponina, Betka Bartošová čoby Cosetta, Patrik Vyskočil v postave Enjolrasa a komicky odporní Thénardierovci či malý Gavroche. Najsilnejšie scény “Pane náš, modlitbou chcem ťa nájsť”.. “Chcem byť s ním, on stále vo mne dýcha”…. “Chlapci odpusťte mi, že ja žijem a vy nie”… slzy v očiach a zimomriavky divákov priniesla záverečná scéna, keď Márius a Cosette prichádzajú na návštevu k umierajúcemu Valjeanovi. Na scénu prichádzajú zo záhrobia počas hry odišlí na večnosť. Nasleduje standing ovation, medzi divákmi aj päťdesiatka z Kysúc. Dúfam, že dlhá cesta a návrat po polnoci boli iba malým škrabancom proti hlbokej brázde, ktorú zanechal v mojich spolukultúrnikoch zážitok z prezentácie pôvodných autorov Alaina Boublila a Claude-Michela Schonberga, režisérky Marie Zamora a tiež Jána Štrassera, autora slovenských textov. Bravoooo Bedári. A Janke vďaka za vstupenky.