Radosť rozdávaním rastie

To sú slová , ktoré sme si väčšmi uvedomovali 28. a 29. novembra . Človek je šťastný, keď sa so svojou radosťou delí . Aj my  deti štvrtého ročníka, pani katechétka Mgr. Anička Ochodničanová a Mgr. Jarmila Bandurová sme chceli prežiť tento krásny pocit .  Preto sme sa v tieto predvianočné dni stretli v obci Oščadnica, ktorá leží pod masívom Veľkej Rače , najvyšším vrchom regiónu Kysúc.

Ubytovali sme sa  v  penzióne Gájuz, v ktorom nám jeho zamestnanci pripravili príjemnú atmosféru na strávenie spoločných chvíľ . Čakalo  nás množstvo  nových  a zaujímavých aktivít.

V úplnom, začiatku sme si vytvorili srdce priateľstva,  ozdobené našimi menami,  v ktorom nesmela chýbať láskavosť, dôvera, spravodlivosť či statočnosť . Do čierneho mraku sme  schovali klamstvo , lakomosť i bitkárstvo. Utkali sme pavučinu priateľstva, prostredníctvom ktorej sme sa presvedčili o krehkosti vzťahov medzi nami . Skloňovali sme slovo radosť . Kládli sme si rôzne otázky . Ako : Čo je podľa teba radosť ? Či : Komu prinášaš radosť ? Zahrali sme si nezvyčajné pexeso – Ako ma vidia spolužiaci . No a toto všetko sme premiešali spevom, tancom i hudbou . Našim favoritom na tieto dva dni sa stal Palčekový tanec. Piatkový večer sme ukončili Pyžamovou párty , na ktorej nesmel chýbať pekný kreslený film, čipsy, chrumky, čokoládky a teplý čajík , ktorý nám priniesla milá pani čašníčka .

V sobotu nás prebúdzal do nového rána prenikavý zvuk zvončeka . Tento deň sme začali rannou rozcvičkou a sýtymi raňajkami. Keďže počasie bolo priaznivé viedli naše kroky do zimnej prírody . Vybrali sme sa na prechádzku ku Kalvárií v Oščadnici , kde sa schádzajú  pútnici z Kysúc, ale aj z iných  končín našej vlasti.  Aj v tento deň sme si vzájomne rozdávali radosť. Tak ako sa blížili posledné hodiny našej spoločnej aktivity, tak silneli slová od detí .Zostaňme ešte. Predĺžme si pobyt. Prečo už  musíme ísť ? Avšak čas nezastavíš . A tak sme spoločne písali poďakovanie tým , vďaka ktorým  sme tu mohli byť. Na prvom mieste to boli rodičia a potom pani učiteľky. No a už len zostávalo zbaliť si diplomy, malú sladkosť , poslednú batožinu a vykročiť na cestu domov tou pravou nohou.

Radosť rozdávaním rastie. A preto, ak ju máš vo svojom srdci, podaj ju ďalej.                                                            Mgr. Jarmila Bandurová

Prev

1of126

Next